Na úpätí hôr, kde aj slnce líha,
žije malá víla,
čo sa zmeniť stihla.
Jemné nôžky dvíha,
v tanci je jej sila,
štíhla je sťa ihla.
Črievičky má malinké,
zodiera ich denne,
chodí po chotári,
s ježíškom na linke,
detský smútok vädne,
a úsmev zahrá na tvári.
Táto milá postavička,
písmenkami čaruje,
do básní ich vkladá,
z času na čas nezbedníčka,
do vláčika sadá,
a radosť si daruje.
/ venované Femme /
