pondelok 26. februára 2007
Beznádej
Na dlani sa jej leskla malá slzička. Dívala sa na ňu nechápavo a neustále krútila hlavou. Akoby nechcela rozumieť šepotu svojho srdca. Na čiare života mala drobné vlnovky a do nich sa rozlievala slzička. Vyštípala slaný otáznik. Papierovú vreckovku zvierala v druhej ruke. Bola vlhká a vcelku nepoužiteľná na rany. Premietala si predošlé okamihy a nič jej nedávalo zmysel. Zakrútila sa jej hlava. Zovrela dlaň, do ktorej medzičasom ukryla žiletku a so skleným pohľadom sa dívala , ako sa na bielych kachličkách zväčšuje jej červenosfarbená beznádej ....
piatok 23. februára 2007
Do stratena
Prskal okolo seba ako besný kocúr, ktorý sa márne snaží vyškrabať na storočný strom. Hádzal kvetiny po okoloidúcich deťoch a zakrvavené dlane kládol na bielu podušku.
Scénu prerušil hysterický výkrik. Malo ho to zastaviť.
Mal si dať na hlavu škrabošku. Namiesto toho pľul na chodník. Zrazu mu niekto hodil kameň do tváre.
Ani nestihol zahasiť cigaretu. Padol bezvládne na zem a jeho krvavé dlane už nepôsobili morbídne.
Zomrel, lebo sa predávkoval blenom. A jeho telo sa zmenilo na monument zabudnutia ....
Nemusíš mi hovoriť
Nemusíš mi hovoriť, že si našiel našu lásku,
stratenú v pavúčej sieti,
roztrhanú a nebezpečne sa vzďaľujúcu.
Počujem tlkot srdca, je nitkovitý
ako to trápenie, čo si mi pripravil.
Svojou prelietavosťou.
Nechcela som veriť tvojim slovám,
vtedy boleli ako hrdzavé tŕnie.
Mala som pocit zbytočnosti a tmy.
Tmy, ktorá ma dostala na kolená.
Potrebovala som vytriezvieť,
z bolesti a prekvapenia.
Nočné mory a beznádej,
vyplakané oči ma štípali,
chcela som zastaviť čas
alebo ho vrátiť a robiť veci inak,
alebo ich robiť rovnako ?
Zatočila sa mi hlava z myšlienok.
Z jej prítomnosti. Tej druhej, ktorou si ma nahradil.
Dodnes sa pýtam prečo?
Tvoj návrat ma potešil
a snažím sa zabudnúť, že si ma opustil ...
stratenú v pavúčej sieti,
roztrhanú a nebezpečne sa vzďaľujúcu.
Počujem tlkot srdca, je nitkovitý
ako to trápenie, čo si mi pripravil.
Svojou prelietavosťou.
Nechcela som veriť tvojim slovám,
vtedy boleli ako hrdzavé tŕnie.
Mala som pocit zbytočnosti a tmy.
Tmy, ktorá ma dostala na kolená.
Potrebovala som vytriezvieť,
z bolesti a prekvapenia.
Nočné mory a beznádej,
vyplakané oči ma štípali,
chcela som zastaviť čas
alebo ho vrátiť a robiť veci inak,
alebo ich robiť rovnako ?
Zatočila sa mi hlava z myšlienok.
Z jej prítomnosti. Tej druhej, ktorou si ma nahradil.
Dodnes sa pýtam prečo?
Tvoj návrat ma potešil
a snažím sa zabudnúť, že si ma opustil ...
Krutosť lásky
Niekedy je láska zvláštne krutá,
bolí a srdce puká poznaním.
Ľúbiš a zrazu očí zvlhnú,
akoby sa prepadla zem
akoby ti bodli dýku do zátylku.
Krvavé stopy na duši.
Nezmyješ ....
Pekné okamihy zastrie sivý závoj,
už samota klope na dvere.
Otázky bez odpovedí.
Prečo ? Kde sa stratila ?
Zúfalstvo a drsný pocit poníženia.
Smútok za milovaním.
Potopa ...
bolí a srdce puká poznaním.
Ľúbiš a zrazu očí zvlhnú,
akoby sa prepadla zem
akoby ti bodli dýku do zátylku.
Krvavé stopy na duši.
Nezmyješ ....
Pekné okamihy zastrie sivý závoj,
už samota klope na dvere.
Otázky bez odpovedí.
Prečo ? Kde sa stratila ?
Zúfalstvo a drsný pocit poníženia.
Smútok za milovaním.
Potopa ...
Múza
Bez teba by som sa stratila v racionalite
a preto ťa denne hľadám
a vítam každý tvoj dotyk.
Múza môjho života.
Vedieš ma denne po kľukatej cestičke,
keď padám, hľadám ťa
a v láske si mi svätá.
Múza môjho sveta.
a preto ťa denne hľadám
a vítam každý tvoj dotyk.
Múza môjho života.
Vedieš ma denne po kľukatej cestičke,
keď padám, hľadám ťa
a v láske si mi svätá.
Múza môjho sveta.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)