Klamár

Stretli sa, aby si vymenili informácie. Padlo veľa slov a po čase sa zmenili na rozmazané machule.
Také, ktoré by človek najradšej vymazal alebo poutieral do sucha. Hovoril, že je čestný a má ich rád. Možno na chvíľu uveril svojej demagógii. Na lícach sa mu zjavila čeveň. Vyzeral bezbranne a v tvári sa črtala farba úprimnosti. Nechceli mu veriť, ale on sa snažil vzbudiť dojem pravdy. Na chvíľu ich zmiatol a oni nechápavo krútili hlavami. Bolo im ho ľúto. Žeby ho "hore" vynechali ?
Dušoval sa, že nemá dôvod klamať, že by išiel sám proti sebe. Niektoré vety vyznejú len ako "Bla -bla-bla .... ". Aj jeho. Klamár. V ich očiach sa zmenil na ranenú zmiju. Ranenú preto, lebo jeho jed v nich vyvolal smiech. Zmiju preto, lebo je presvedčený, že ich oklamal. On nevie, že oni vedia ...