Je zvláštne ako ľudia cítia svoje posledné kroky.
Nikto nikdy neobjasní tento záhadný fenomén.
Ten film, ktorý prebehne v niekoľkých sekundách, zdá sa byť nekonečný. Obrazy sa striedajú v chronologickom poradí a nie je priestor na rekapituláciu.
Človek sa díva na mozaiku, ktorá mu bola kedysi veľmi blízka.
V tej chvíli sa stáva pomalým krokom minulosťou.
Nie je už čas na úpravy, nie je čas na zmeškané pohľadenia, nie je čas na život.
To sú tie posledné okamihy, kedy sa človek zázračne drží na nohách. Naposledy. A potom už len za tichých vzlykov blízkych odchádza, aby uvoľnil miesto novým postavám. Tak ako v divadle. Opona padá ....
Len potlesk zastal na uslzených tvárach.
2 komentáre:
predtým, ako už nie je čas na úpravy, nie je čas na zmeškané pohladenia, nie je čas na život, treba žiť a vedieť o tom. každá chvíľa prežitá naplno síce prináša uslzené tváre na konci života, no taktiež počas neho - vtedy sú uslzené radosťou.
aventerra : život toho ponúka veľa, ale patrí sa vzdať hold aj posledným chvíľam ....
Zverejnenie komentára