Také dni, čo s časom sa krátia
a volajú po láske,
malí sme a opustení,
keď na brehu o splynutí snívame.
A more šumí, v divom reve čajok,
vlny mu vážnosť dopriali.
Smutné sú oči,
čo svoje sny vzdali,
keď búrka radosť odplaví,
malí sme a opustení,
v spomienkach pomoc hľadáme,
sťa pútníci na drevenej plti,
veslom si osud skladáme.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
6 komentárov:
velmi smutny pocit vo mne vyvolavas touto basnou :((
dúfam, že je to len báseň...a nie skutočný smútok...
obdivujem!
Motyl : taky smutok ako maju opusteni putnici...
Femma : nuz basen pretkana realitou a zaroven trochu fikcie. Vdaka
smutné. akoby o tých diaľkach v nás.
svetielkujuca : hm ...
Zverejnenie komentára