pondelok, 30. júla 2007

Malá víla


Na úpätí hôr, kde aj slnce líha,
žije malá víla,
čo sa zmeniť stihla.
Jemné nôžky dvíha,
v tanci je jej sila,
štíhla je sťa ihla.

Črievičky má malinké,
zodiera ich denne,
chodí po chotári,
s ježíškom na linke,
detský smútok vädne,
a úsmev zahrá na tvári.

Táto milá postavička,
písmenkami čaruje,
do básní ich vkladá,
z času na čas nezbedníčka,
do vláčika sadá,
a radosť si daruje.

/ venované Femme /

sobota, 21. júla 2007

Väzenie v duši

Muzikanti hrajú rezké skladby
a v mojich ušiach ticho hučí,
nepočujem ich bláznenie
nepokoj ma mučí.
V srdci rastú pevné hradby,
sťa nedobytné väzenie.

Vôkol tma a pavučiny v kúte,
spovede poblúdených duší
začiatky a konce púte,
nové pravdy spoznám.
V mysli smútok ruší
láskyplný zoznam.

pondelok, 25. júna 2007

Biely kvet


Dívam sa na Biely kvet môjho života a neviem sa rozhodnúť, akú farbu naň použijem.
Modrá, zelená, hnedá, žltá ...
Akosi ani jedna mi neprirástla k srdcu. Rozhodnutia, pády, lásky a úspechy. Keby tak šťastie raz hralo prim.
Kúpim si tesný náhrdelník a podľa toho, akej farby jazvu vyrobí, taký bude môj Biely kvet ...

sobota, 5. mája 2007

Pútníci

Také dni, čo s časom sa krátia
a volajú po láske,
malí sme a opustení,
keď na brehu o splynutí snívame.
A more šumí, v divom reve čajok,
vlny mu vážnosť dopriali.

Smutné sú oči,
čo svoje sny vzdali,
keď búrka radosť odplaví,
malí sme a opustení,
v spomienkach pomoc hľadáme,
sťa pútníci na drevenej plti,
veslom si osud skladáme.

Dážď ...


Prší a melódia dažďa rezonuje ovzduším.
Skúšam ju prehrať na klavíri.
Tvárim sa vážne a napriek tomu znie veselo.
Začínam chápať význam dažďových kvapiek.
Nebo plače, ale zem ožíva.
A momentálne je pre mňa zem dôležitejšia.
Viem sa jej dotknúť
a nebo si nechám na snívanie ....

sobota, 21. apríla 2007

Malý zázrak


Niektoré pocity sa nedajú opísať slovami. Neverbálna komunikácia okorenená gestami a dotykmi rúk vyhráva.
Je to akoby tajomná príťažlivosť.
Pri toľkých slovách to vyznie ako zázrak. Jediný pohľad, letmé pohladenie.
To teplo, ktoré sa nedá zmerať žiadnym teplomerom na svete. Až keď človek onemie, oslepne a stratí ruky, pochopí ten malý zázrak bez slov ...

piatok, 13. apríla 2007

" Božie mlyny sa krútia ... "

" Že božie mlyny sa krútia
tie nezastavíš
čisté vody sa mútia
aj kým ty kľudne spíš.
Všetky mlyny sa krútia
a pomelú nás
možno máš už len pár dní."

Viem, že text tejto piesne mi hovorí z duše.
Snáď je na tomto svete aspoň štipka spravodlivosti.
Snáď za dobro sa človek dobrom odvďačí.
Snáď hriešnici neostanú bez povšimnutia.
Snáď zlo neprevýši dobro v nás... ?!


" Verím v posledný súd
verím, že príde raz
bude presný jak smrť
preverí nás.
Človek chce stále viac
než práve má
zapni si záchranný pás
skôr než príde pád. "

Je veľa vecí, ktoré si nechceme uvedomiť.
Že život je krátky, že večnosť je len všeobecná, že pre lásku sa vedú boje.
Že slzy by mali len prečistiť unavené oči.



" Verím na boží mlyn
verím, že niekde je
až raz zatočí ním
tak bude vážne zle.
Ja sa však cítim fajn
vždy si robím čo chcem
som tu len na prázdninách
a to jedno viem. "

Božie mlyny a naše zúfalé pokusy zastaviť ich tlak, keď už sa schyľuje k búrke.
Kráčame v ústrety starej múdrosti a dúfame, že sme čistí, že nás nepomelú.
Každý chybný krok im pridáva na sile.

A na kolenách, zdrvení a pokorní, ako malé deti, ktoré majú svoju nevinnosť, prosíme ...

Nech nás nepomelú ....





utorok, 3. apríla 2007

Riekanka



" Slimák, slimák, vystrč rožky ... "

Vo svete dospelých sa často ozýva táto detská riekanka.
Kto si a odkiaľ prichádzaš ?
Všetci chcú všetko vedieť.

V ulite je relatívne bezpečie. Dokedy?

Závisí od jej stavby.


" Dám Ti maslo na parôžky ... "

Ulita pokorená.
Zostáva zakryť stopy. Pred čím ?
Pohľady zasvetených zvedavcov.
Ten je "taký" a má "také" veci ....
A svoje tajomstvo si na chrbte nosí každý sám.

streda, 21. marca 2007

Arogancia


Najhoršie sú pondelkové rána v našom hlavnom meste.
A keď sa ku tomu pridruží dážď, podobá sa to na cestách "ARMAGEDONU".
Trúbenie, vulgárne posunky akoby patrili ku koloritu. Posúvam sa v zápche mierne podráždená okoľnosťami a faktom, že mám dôležité pracovné stretnutie, ktoré zjavne nestíham. Sústredím sa na okolidúce autá a pociťujem stres. Ten predbieha, ten odbočuje bez smerovky. Tamten trúbi ako zmyslov zbavený ...
Zrazu náraz a pomerne silný tresk, až mi mobil vyletel z palubnej dosky. Zľakla som sa, do čerta a vystupujem z auta. Ešte toto mi chýbalo a zisťujem situáciu. Sympatický mladý muž v obleku na drahom "fáre" sa mi ospravedlňuje a ubezpečuje, že sa nič nestalo. Našťastie. Som ako v tranze.
Dážď, stres, náhlenie. Ha, keby sme boli v opačnom garde, určite by mi vynadal do sprostých kráv a iných podobných invektív. Skontrolujem zadný nárazník. Medzitým pár nedočkavcov drží vytrvalo ruky na klaksóne. Akoby išlo o život. Možno naozaj mohlo ísť ! Arogancia na cestách sa stupňuje. Znechutene sadám do auta s vedomím, že všetko vyzerá v poriadku a v sprievode "hudobnej" kulisy obidvaja odchádzame svojí smerom. Niektorí sa k nemu dostaneme bez ujmy, niektorí s malými škrabancami a niektorí zostanú uprostred cesty.
A možno len stačí málo. Žiť a nechať žiť ....

piatok, 16. marca 2007

Závisť


Na pieskovisku pred panelákom sa hrali dvaja malí chlapci.
Jeden mal lopatku a kýblik a staval si svoj hrad.
Potichu si džavotal a bol celý zafúľaný od piesku. Druhý kľučal obďaleč, nemal žiadnu lopatku, ani kýblik a sledoval rastúcu stavbu.
Zrazu vstal, rozbehol sa a rozdupal už hotový hrad. Prvý chlapček sa chvíľku bezradne díval na zrúcanisko a potom sa rozplakal.
Druhý sa začal smiať a veselo odskackal ...

utorok, 13. marca 2007

"Nosáči"

Niektorí ľudia si myslia, že pojedli všetku múdrosť sveta.
Zdvihnú vysoko nos a pritom zabúdajú na to, že vo výškach sa ťažšie dýcha a dažďové kvapky sú oveľa objemnejšie.
Často krát ide o tvorov lenivých a jemne neschopných. Lenže. Majú značný dar reči. Vedia rozprávať o svojich nečinoch, akoby pracovali 25 hodín denne.
A čo je zvláštne, ostatní im uveria. Zväčša rovnako dokonalí.
Človek by sa zvracal znechutením a vypľul zvratky nespravodlivosti sveta.
Našťastie, tí rozumní a normálne zmýšľajúci, na to časom prídu. Lenže.
Buď sa váhy naklonia na stranu spravodlivosti a nosáči odídu so zveseným nosom do bahna vlastnej hlúposti. Žiaľ, jav ojedinelý.
Alebo si nosáči sedia na tróne a svojou bezočivosťou dupú zvyšok sveta. Jav častý.
Tretí variant je malý kompromis, nosáči si stavajú svoj piedestál a ostatní sa na tej stavbe len usmievajú.
Jav optimálny.
Našťastie, nič netrvá večne ...