sobota 5. mája 2007

Pútníci

Také dni, čo s časom sa krátia
a volajú po láske,
malí sme a opustení,
keď na brehu o splynutí snívame.
A more šumí, v divom reve čajok,
vlny mu vážnosť dopriali.

Smutné sú oči,
čo svoje sny vzdali,
keď búrka radosť odplaví,
malí sme a opustení,
v spomienkach pomoc hľadáme,
sťa pútníci na drevenej plti,
veslom si osud skladáme.

Dážď ...


Prší a melódia dažďa rezonuje ovzduším.
Skúšam ju prehrať na klavíri.
Tvárim sa vážne a napriek tomu znie veselo.
Začínam chápať význam dažďových kvapiek.
Nebo plače, ale zem ožíva.
A momentálne je pre mňa zem dôležitejšia.
Viem sa jej dotknúť
a nebo si nechám na snívanie ....