Niekedy je láska zvláštne krutá,
bolí a srdce puká poznaním.
Ľúbiš a zrazu očí zvlhnú,
akoby sa prepadla zem
akoby ti bodli dýku do zátylku.
Krvavé stopy na duši.
Nezmyješ ....
Pekné okamihy zastrie sivý závoj,
už samota klope na dvere.
Otázky bez odpovedí.
Prečo ? Kde sa stratila ?
Zúfalstvo a drsný pocit poníženia.
Smútok za milovaním.
Potopa ...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
4 komentáre:
laska by nikdy nemala boliet...
Ostrovanka : nemala ? mala? Občas sú v nej okamihy, keby radšej bola-nebola....
trvam na svojom: laska by nemala boliet, potom si ju objekt nasej tuzby nezasluzi :)
Ok, spýtam sa inak : Poznáš lásku, ktorá časom nezačne bolieť?
Zverejnenie komentára