Arogancia

Najhoršie sú pondelkové rána v našom hlavnom meste.
A keď sa ku tomu pridruží dážď, podobá sa to na cestách "ARMAGEDONU".
Trúbenie, vulgárne posunky akoby patrili ku koloritu. Posúvam sa v zápche mierne podráždená okoľnosťami a faktom, že mám dôležité pracovné stretnutie, ktoré zjavne nestíham. Sústredím sa na okolidúce autá a pociťujem stres. Ten predbieha, ten odbočuje bez smerovky. Tamten trúbi ako zmyslov zbavený ...
Zrazu náraz a pomerne silný tresk, až mi mobil vyletel z palubnej dosky. Zľakla som sa, do čerta a vystupujem z auta. Ešte toto mi chýbalo a zisťujem situáciu. Sympatický mladý muž v obleku na drahom "fáre" sa mi ospravedlňuje a ubezpečuje, že sa nič nestalo. Našťastie. Som ako v tranze.
Dážď, stres, náhlenie. Ha, keby sme boli v opačnom garde, určite by mi vynadal do sprostých kráv a iných podobných invektív. Skontrolujem zadný nárazník. Medzitým pár nedočkavcov drží vytrvalo ruky na klaksóne. Akoby išlo o život. Možno naozaj mohlo ísť ! Arogancia na cestách sa stupňuje. Znechutene sadám do auta s vedomím, že všetko vyzerá v poriadku a v sprievode "hudobnej" kulisy obidvaja odchádzame svojí smerom. Niektorí sa k nemu dostaneme bez ujmy, niektorí s malými škrabancami a niektorí zostanú uprostred cesty.
A možno len stačí málo. Žiť a nechať žiť ....

Závisť

Na pieskovisku pred panelákom sa hrali dvaja malí chlapci.
Jeden mal lopatku a kýblik a staval si svoj hrad.
Potichu si džavotal a bol celý zafúľaný od piesku. Druhý kľučal obďaleč, nemal žiadnu lopatku, ani kýblik a sledoval rastúcu stavbu.
Zrazu vstal, rozbehol sa a rozdupal už hotový hrad. Prvý chlapček sa chvíľku bezradne díval na zrúcanisko a potom sa rozplakal.
Druhý sa začal smiať a veselo odskackal ...

"Nosáči"

Niektorí ľudia si myslia, že pojedli všetku múdrosť sveta.
Zdvihnú vysoko nos a pritom zabúdajú na to, že vo výškach sa ťažšie dýcha a dažďové kvapky sú oveľa objemnejšie.
Často krát ide o tvorov lenivých a jemne neschopných. Lenže. Majú značný dar reči. Vedia rozprávať o svojich nečinoch, akoby pracovali 25 hodín denne.
A čo je zvláštne, ostatní im uveria. Zväčša rovnako dokonalí.
Človek by sa zvracal znechutením a vypľul zvratky nespravodlivosti sveta.
Našťastie, tí rozumní a normálne zmýšľajúci, na to časom prídu. Lenže.
Buď sa váhy naklonia na stranu spravodlivosti a nosáči odídu so zveseným nosom do bahna vlastnej hlúposti. Žiaľ, jav ojedinelý.
Alebo si nosáči sedia na tróne a svojou bezočivosťou dupú zvyšok sveta. Jav častý.
Tretí variant je malý kompromis, nosáči si stavajú svoj piedestál a ostatní sa na tej stavbe len usmievajú.
Jav optimálny.
Našťastie, nič netrvá večne ...

Opona padá

Je zvláštne ako ľudia cítia svoje posledné kroky.
Nikto nikdy neobjasní tento záhadný fenomén.
Ten film, ktorý prebehne v niekoľkých sekundách, zdá sa byť nekonečný. Obrazy sa striedajú v chronologickom poradí a nie je priestor na rekapituláciu.
Človek sa díva na mozaiku, ktorá mu bola kedysi veľmi blízka.
V tej chvíli sa stáva pomalým krokom minulosťou.
Nie je už čas na úpravy, nie je čas na zmeškané pohľadenia, nie je čas na život.
To sú tie posledné okamihy, kedy sa človek zázračne drží na nohách. Naposledy. A potom už len za tichých vzlykov blízkych odchádza, aby uvoľnil miesto novým postavám. Tak ako v divadle. Opona padá ....
Len potlesk zastal na uslzených tvárach.

Egoizmus

Zoznámili sa za určitých okolností. Mali podobné názory, snáď trochu podobné osudy. Rozumeli si. Komunikácia prebiehala v rámci pravidiel harmónie. Alebo to všetko už od začiatku bola hra. Všetko plynulo učebnicovo. Občas si dali kávu. Občas si zašportovali. Zrazu nastal zlom. Sebeckosť a neschopnosť vidieť ďalej od svojho nosa. Žiadny kompromis.
Malé podrazy, ktoré druhú stranu sklamali.
Možno by pomohla konfrontácia. Lenže !
Nie je možné riešiť veci dvoch jednostranne.
Vzťahy ochladli a sklamanie vystriedal chlad. Vytvorila sa stena, ktorá sa ťažko zrúca.
Niekedy je lepšie vybudovať ju skôr ako sa stane nutnosťou ...

Klamár

Stretli sa, aby si vymenili informácie. Padlo veľa slov a po čase sa zmenili na rozmazané machule.
Také, ktoré by človek najradšej vymazal alebo poutieral do sucha. Hovoril, že je čestný a má ich rád. Možno na chvíľu uveril svojej demagógii. Na lícach sa mu zjavila čeveň. Vyzeral bezbranne a v tvári sa črtala farba úprimnosti. Nechceli mu veriť, ale on sa snažil vzbudiť dojem pravdy. Na chvíľu ich zmiatol a oni nechápavo krútili hlavami. Bolo im ho ľúto. Žeby ho "hore" vynechali ?
Dušoval sa, že nemá dôvod klamať, že by išiel sám proti sebe. Niektoré vety vyznejú len ako "Bla -bla-bla .... ". Aj jeho. Klamár. V ich očiach sa zmenil na ranenú zmiju. Ranenú preto, lebo jeho jed v nich vyvolal smiech. Zmiju preto, lebo je presvedčený, že ich oklamal. On nevie, že oni vedia ...